Kedy treba s bolesťou hlavy vyhľadať lekára?

Volajte 155 pri náhlom začiatku alebo neurologických príznakoch

Naliehavá je bolesť, ktorá dosiahne maximum v priebehu sekúnd až približne jednej minúty. Ľudia ju opisujú ako úder do hlavy alebo najhoršiu bolesť, akú zažili. Môže vzniknúť aj pri námahe, kašli alebo sexe. Nečakajte, či ju rozchodíte alebo či zaberie liek; vyšetrenie je potrebné aj vtedy, keď následne poľaví.

Záchrannú službu volajte aj pri nižšie uvedených kombináciách. Nemusia automaticky znamenať krvácanie, mozgovú príhodu či závažnú infekciu, ale doma ich nemožno bezpečne vylúčiť. Nešoférujte sami a pri poruche reči alebo slabosti si zapamätajte čas začiatku príznakov.

• Bolesť hlavy s novou slabosťou alebo necitlivosťou jednej strany tela, poklesnutým kútikom, poruchou reči, náhlou stratou videnia či výraznou poruchou rovnováhy.
• Bolesť s bezvedomím, kŕčmi, nezvyčajnou ospalosťou alebo zmätenosťou.
• Silná bolesť s horúčkou a stuhnutou šijou, prípadne vyrážkou, ktorá pri zatlačení nebledne. Nečakajte, kým sa objavia všetky príznaky.
• Zhoršujúca sa bolesť po úraze hlavy s opakovaným vracaním, poruchou vedomia alebo neurologickými príznakmi.

Tieto nové bolesti riešte ešte v ten deň

Nie každá naliehavá bolesť vyžaduje sanitku, no niektoré nie je rozumné odkladať na budúci týždeň. Kontaktujte všeobecného lekára a povedzte, že ide o novú alebo nezvyčajnú bolesť. Ak nie je dostupný, podľa závažnosti využite ambulantnú pohotovosť alebo urgentný príjem.

Nižší prah na vyšetrenie platí pri onkologickom ochorení, výrazne oslabenej imunite a užívaní liekov na zníženie zrážania krvi, najmä po úraze. Novú bolesť, ktorá pretrváva, silnie alebo ju sprevádza nevysvetlené vracanie, tiež riešte bez odkladu. Pri prudkom zhoršení alebo príznakoch z predchádzajúcej časti volajte 155.

• V tehotenstve a počas šestonedelia: nová silná alebo neustupujúca bolesť, zvlášť s poruchami videnia, vysokým tlakom alebo bolesťou v hornej časti brucha.
• Po päťdesiatke: prvá nezvyčajná bolesť hlavy, najmä s citlivosťou spánku či pokožky hlavy alebo bolesťou čeľuste pri žuvaní. Zhoršenie zraku vyžaduje okamžité vyšetrenie.
• Bolestivé červené oko s rozmazaným videním, farebnými kruhmi okolo svetiel alebo nevoľnosťou: choďte na urgentné očné vyšetrenie.
• Nová bolesť po úraze hlavy pri užívaní liekov proti zrážaniu krvi: vyhľadajte urgentné vyšetrenie aj bez viditeľnej rany.

Objednajte sa, keď sa mení vzorec alebo bolesť narúša život

Na bežné vyšetrenie netreba čakať, kým bude bolesť neznesiteľná. Objednajte sa, ak sa opakuje častejšie, trvá dlhšie, mení charakter alebo vás núti vynechávať prácu, školu či rodinné aktivity. Dôvodom je aj pravidelná potreba liekov viac než dva dni v týždni. Nie je to hranica nebezpečenstva, ale signál, že liečbu treba prehodnotiť.

Lekárovi povedzte aj o novej bolesti vyvolanej kašľom, predklonom, cvičením alebo sexom a o bolesti, ktorá výrazne závisí od polohy tela. Ak sa pri týchto činnostiach objaví náhle a prudko, patrí do urgentnej kategórie. Nové postupné zhoršovanie riešte v najbližších dňoch, nie až pri preventívnej prehliadke.

Bolesť, ktorá budí zo spánku alebo býva ráno, sama osebe neurčuje diagnózu. Dôležité je, či je nová, pribúda a spája sa napríklad s vracaním alebo poruchou videnia. U detí riešte nové opakované bolesti s pediatrom; ranná bolesť s vracaním alebo zmenou správania potrebuje rýchle posúdenie.

Migréna môže bolieť silno, no nový príznak jej nepripisujte

Migréna často spôsobuje stredne silnú až silnú bolesť, nevoľnosť a citlivosť na svetlo či zvuk. Bežný pohyb ju môže zhoršovať. Tenzná bolesť býva skôr tlaková alebo zvieravá, často na oboch stranách hlavy a bez vracania. Tieto znaky pomáhajú pri rozhovore s lekárom, ale nie sú spoľahlivým domácim testom.

Pri známej migréne, ktorá prebieha obvykle a reaguje na dohodnutú liečbu, spravidla netreba pri každom záchvate urgentný príjem. Aj tak má zmysel plánované vyšetrenie, ak sú záchvaty časté alebo výrazne obmedzujú fungovanie. Existuje aj preventívna liečba; nie je nutné iba opakovane znášať bolesť.

Zrakové javy alebo mravčenie môžu byť súčasťou migrénovej aury. Prvú poruchu reči, slabosť končatiny alebo náhlu stratu videnia však neoznačujte sami za auru. Najmä náhly vznik či odlišný priebeh od predchádzajúcich záchvatov vyžaduje urgentné posúdenie.

Domáci režim skúste iba pri známej bolesti bez varovných znakov

Ak ide o miernu až strednú bolesť, ktorú poznáte, nemáte varovné príznaky a inak sa cítite dobre, skúste pokoj, pravidelné jedlo a doplnenie tekutín. Pri migréne môže pomôcť tichá, zatemnená miestnosť. Po dlhom sedení pri obrazovke skúste prestávku a jemné rozhýbanie šije, nie prudké manipulácie.

Podľa svojho zdravotného stavu môžete použiť paracetamol alebo ibuprofén podľa príbalového letáka. Nekombinujte prípravky s rovnakou účinnou látkou; môže byť aj v lieku na nádchu. Ibuprofén nemusí byť vhodný pri žalúdočných vredoch, ochorení obličiek či liekoch proti zrážaniu krvi. V tehotenstve výber overte s lekárom alebo lekárnikom.

Domáce sledovanie má zmysel, ak bolesť ustupuje a nepribúdajú príznaky. Neexistuje univerzálne pravidlo, že každú bolesť možno bezpečne sledovať 24 alebo 48 hodín. Ak sa nová bolesť zhoršuje, neustupuje po obvyklých opatreniach alebo vám bráni piť pre vracanie, kontaktujte lekára.

Časté tabletky môžu bolesť udržiavať

Pri opakovaných bolestiach sledujte počet dní s liekom, nielen počet tabliet. Nadmerné užívanie liekov na akútnu bolesť môže viesť k tomu, že hlava bolí čoraz častejšie. Týka sa to aj voľnopredajných prípravkov, nielen liekov na predpis.

Pri paracetamole a nesteroidných protizápalových liekoch sa pri posudzovaní bolesti z nadužívania sleduje užívanie aspoň 15 dní mesačne, pri triptánoch, opioidoch a kombinovaných analgetikách aspoň 10 dní mesačne, spravidla dlhšie než tri mesiace. Nie sú to odporúčané bezpečné limity. Ak potrebujete liečbu viac než dva dni týždenne, poraďte sa skôr.

Riešením nebýva prechod na silnejšie tabletky. Lekár môže upraviť liečbu záchvatov, navrhnúť prevenciu a plán obmedzenia nadužívaných liekov. Predpísané opioidy nevysádzajte náhle bez dohody.

Na vyšetrenie prineste priebeh bolesti, nielen jej intenzitu

Všeobecný lekár je pri opakovaných bolestiach vhodný prvý kontakt. Zhodnotí priebeh, lieky, krvný tlak a neurologické príznaky; podľa nálezu odporučí neurológa alebo ďalšie vyšetrenia. CT ani magnetická rezonancia nie sú automaticky potrebné pri každej bolesti. Pri typickom stabilnom priebehu a normálnom vyšetrení často neprinesú úžitok.

Krátky denník počas niekoľkých týždňov môže ukázať súvislosti, ktoré si spätne nepamätáte. Jeho vedením však neodkladajte návštevu pri varovných príznakoch. Zapíšte si aj konkrétne obmedzenie, napríklad že ste museli odísť z práce alebo prespať celé popoludnie.

• Kedy bolesť začala a či nastúpila náhle alebo postupne.
• Koľko dní v mesiaci hlava bolí a ako dlho trvá jeden záchvat.
• Kde a ako bolí, čo ju zhoršuje a aké ďalšie príznaky ju sprevádzajú.
• Názvy liekov, dávky, počet dní užívania a ich účinok.
• Súvislosť s menštruáciou, vynechaným jedlom, alkoholom, námahou alebo zmenou spánkového režimu.